Akurát som sa len nedávno vyjadrila, že mi je proti srsti toto povinné blogovanie. No teraz som jednoducho dostala priam vnútorné vnuknutie, aby som sa týmto spôsobom nahlas zamyslela.
Stalo sa mi to na sedení - našom prezenčnom vzdelávaní ĎVUI.
Náš lektor bol skutočne úžasný. To je najlepší výraz. Príjemný, trpezlivý, s jasným vyjadrovaním sa, prístupný..., skrátka ideálny - a myslím to absolútne úprimne. No sedela tu s nami aj jedna dievčina či pani - zrejme tiež lektorka, aj keď neviem naisto, lebo sa nepredstavila - no a reč bola akurát o tomto našom blogovaní. Ja som sa v rozprave vyjadrila, že toto blogovanie ako povinné zadania nie je celkom šťastné, lebo ten blog by sa mal písať vtedy, ak človek naozaj cíti potrebu a má čo povedať.
No ona v tom momente zdvihla oči od notebooku, za ktorým ponorená celý čas sedela a robila a povedala niečo v štýle:
Vy ste na tomto vzdelávaní na to, aby ste dostávali úlohy a príkazy, ktoré musíte plniť!
Presne to odcitovať neviem, ale výrazy "vy ste ... na to" a "príkazy ... plniť" tam bolo. No a zostala som zarazená. Až mi sánka spadla. Lebo ja som tu na to, aby som sa predovšetkým niečo naučila a rozmýšľala odborne a vôbec nie preto, aby s nami takým štýlom jednala. A ja si takéto vyjadrenie voči žiakovi v škole ani nemôžem dovoliť, nedajbože by sa ešte niekto sťažoval.
Nuž, čo sa dá na to povedať? Nechcela som sa hádať a radšej som ukončila rozhovor. Ale tá jej arogancia mi ešte stále doznieva v ušiach...
piatok 23. októbra 2009
nedeľa 18. októbra 2009
Zadanie 3 - nový príspevok nasilu do môjho blogu
...ok, blog má byť osobný, stručný, výstižný... tak tu je môj názor, ktorý spĺňa tieto požiadavky:
DO ČERTA, MÁM PLNÉ ZUBY TOHOTO BLOGOVANIA NASILU !!!!!
...a teraz sa ukľudním, dám si kávičku a muffin a idem si povinne pozerať blogy ostatných kolegov, aby som splnila 3. zadanie príslušného bloku ĎVUI. Veď aj tak nemám nič dôležitejšie na práci (t.j. moja 10-ročná dcéra si nachystá veci na druhý deň sama, dá si večeru sama, vlezie do vane a umyje si vlasy sama, pranie a žehlenie ma počká, aj nakupovanie, veď načo nakupovať, keď máme doma ešte 3 konzervy a v chladničke syr, a načo upratať veci v byte, keď aj tak nečakám návštevu...) A samozrejme blogovanie (nadôvažok ešte aj povinné) je oveľa prospešnejšie a užitočnejšie zabíjanie času, než sa venovať dobrej knihe, mojej dcére, voľnočasovým športovým aktivitám. :-/ Sme predsa informatici, VŠAK?
Riešenie zadania tu bude zverejnené čoskoro. Teraz... radšej si už ale hryznem do jazyka (či prstov?!!).
....... po určitom časovom intervale:
Nuž a dostala som sa sem späť po čítaní blogov; a moje riešenie zadania 3:
Celkom príjemne ma prekvapilo, že nie som sama so svojimi názormi. Ako som zistila, podobne zmýšľa o blogovaní johonko aj rhromec. Uviedla som to aj v komentároch (samozrejme, lebo to bolo tiež povinné). Ďalej som našla blog Rastislava, kto je asi podobne orientovaný hudobne, ako ja - pri čítaní jeho príspevkov ma to naozaj potešilo, veď ja som so svojím hudobným vkusom v menšine vôbec, ale najmä medzi kolegami - väčšinou konsolidovanými, vážnymi učiteľmi.
Nuž a veľmi jedinečný blog má aj lektor fit - zaujal ma okrem jeho profilu aj jeho predstavenie sa ostatným (môj typ človeka ;-)), ale aj to, že dôsledne, precízne na tom blogu robí, čo má robiť, plní úlohy - vrátane vypracovania všetkých zadaní I1, I2, I3. Proste: dôsledný to človek. Komentár som mu chcela napísať tiež, ale nedalo sa - podobne to má vypnuté, ako ja 8-)
DO ČERTA, MÁM PLNÉ ZUBY TOHOTO BLOGOVANIA NASILU !!!!!
...a teraz sa ukľudním, dám si kávičku a muffin a idem si povinne pozerať blogy ostatných kolegov, aby som splnila 3. zadanie príslušného bloku ĎVUI. Veď aj tak nemám nič dôležitejšie na práci (t.j. moja 10-ročná dcéra si nachystá veci na druhý deň sama, dá si večeru sama, vlezie do vane a umyje si vlasy sama, pranie a žehlenie ma počká, aj nakupovanie, veď načo nakupovať, keď máme doma ešte 3 konzervy a v chladničke syr, a načo upratať veci v byte, keď aj tak nečakám návštevu...) A samozrejme blogovanie (nadôvažok ešte aj povinné) je oveľa prospešnejšie a užitočnejšie zabíjanie času, než sa venovať dobrej knihe, mojej dcére, voľnočasovým športovým aktivitám. :-/ Sme predsa informatici, VŠAK?
Riešenie zadania tu bude zverejnené čoskoro. Teraz... radšej si už ale hryznem do jazyka (či prstov?!!).
....... po určitom časovom intervale:
Nuž a dostala som sa sem späť po čítaní blogov; a moje riešenie zadania 3:
Celkom príjemne ma prekvapilo, že nie som sama so svojimi názormi. Ako som zistila, podobne zmýšľa o blogovaní johonko aj rhromec. Uviedla som to aj v komentároch (samozrejme, lebo to bolo tiež povinné). Ďalej som našla blog Rastislava, kto je asi podobne orientovaný hudobne, ako ja - pri čítaní jeho príspevkov ma to naozaj potešilo, veď ja som so svojím hudobným vkusom v menšine vôbec, ale najmä medzi kolegami - väčšinou konsolidovanými, vážnymi učiteľmi.
Nuž a veľmi jedinečný blog má aj lektor fit - zaujal ma okrem jeho profilu aj jeho predstavenie sa ostatným (môj typ človeka ;-)), ale aj to, že dôsledne, precízne na tom blogu robí, čo má robiť, plní úlohy - vrátane vypracovania všetkých zadaní I1, I2, I3. Proste: dôsledný to človek. Komentár som mu chcela napísať tiež, ale nedalo sa - podobne to má vypnuté, ako ja 8-)
nedeľa 11. októbra 2009
Kto som...
Takže sa Vám všetkým predstavím, ako to odo mňa očakáva zadanie na stránkach ĎVUI.
Učím na strednej škole matematiku, aplikovanú informatiku a anglický jazyk. Na univerzite som vyštudovala učiteľstvo vvp s aprobáciou matematika a informatika, končila som v r. 1997. Tretí predmet - anglický jazyk - som doštudovala v r. 2008.
No a prečo som sa prihlásila na ĎVUI? Tak, ako som uvádzala, univerzitu som končila v r. 1997. Na našu univerzitu sa internet zaviedol asi len rok predtým, čo som končila a bol dostupný samozrejme len pre hŕstku ľudí. Pamätám sa ešte aj na to, keď som bola asi v treťom či štvrtom ročníku štúdia, keď sa u nás v meste konalo roadshow Microsoftu, kde predstavovali revolučný Windows 95. Skrátka - ja som bola odchovaná ešte na DOS-e, Nortone, robila som v TP, vrcholom databáz bolo programovanie aplikácií pre Paradox - samozrejme, len pre verziu pod DOS-om. No a siete? Tak UTP kábel som videla prvýkrát asi len po skončení univerzity, my sme "fičali" cez koaxiál.
A zrátajme si to: končila som LEN pred 12 rokmi. A teraz mám na starosti počítačové učebne + časť siete, sem-tam urobiť nejakú webstránku, občas potrebujem dorobiť nejaké vecičky v Jave, v PHP, rozmáhajú sa systémy Linuxové... No a samozrejme mám na tieto veci naučiť aj mojich žiakov - a to odborne, fundovane. ...Nuž teda čo urobiť? Kupovala som si knihy príšerne drahé, hrubé dobrých zopár centimetrov a večery som často trávila v posteli s nimi. (Ja viem, tie knihy som si ani nemusela kupovať, mohli by ste oponovať, že všetko je na webe... ale prepáčte mi, ja si aj z webu tie info radšej vytlačím a povláčim do svojej spálne, než by som si namáhala svoje oči ešte do plusu hodiny pred monitorom.)
A teda som sa dostala k odpovedi - dúfam, že tu, na ĎVUI dostanem konečne lektormi vedený "utras" mojich vedomostí získaných samovzdelávaním + nové relevantné a skutočne potrebné vedomosti oveľa efektívnejším a zaujímavejším spôsobom, než by som ich v tej spleti noviniek hľadala a učila sa sama. Lebo občas mám pocit, že mi novinky len tak lietajú okolo hlavy, a ja sa akoby nestíham dosť rýchlo a obozretne otáčať, aby som ich vôbec zazrela. To ma občas aj mrzí a núti ma premýšľať o tom, prečo som sa vôbec dala na informatiku 8-) Ale aspoň som nútená si svoje mozgové bunky pravidelne precvičovať.
...apropo, zišlo by sa mi to precvičovanie aj pre telesné... tak radšej už končím.
Učím na strednej škole matematiku, aplikovanú informatiku a anglický jazyk. Na univerzite som vyštudovala učiteľstvo vvp s aprobáciou matematika a informatika, končila som v r. 1997. Tretí predmet - anglický jazyk - som doštudovala v r. 2008.
No a prečo som sa prihlásila na ĎVUI? Tak, ako som uvádzala, univerzitu som končila v r. 1997. Na našu univerzitu sa internet zaviedol asi len rok predtým, čo som končila a bol dostupný samozrejme len pre hŕstku ľudí. Pamätám sa ešte aj na to, keď som bola asi v treťom či štvrtom ročníku štúdia, keď sa u nás v meste konalo roadshow Microsoftu, kde predstavovali revolučný Windows 95. Skrátka - ja som bola odchovaná ešte na DOS-e, Nortone, robila som v TP, vrcholom databáz bolo programovanie aplikácií pre Paradox - samozrejme, len pre verziu pod DOS-om. No a siete? Tak UTP kábel som videla prvýkrát asi len po skončení univerzity, my sme "fičali" cez koaxiál.
A zrátajme si to: končila som LEN pred 12 rokmi. A teraz mám na starosti počítačové učebne + časť siete, sem-tam urobiť nejakú webstránku, občas potrebujem dorobiť nejaké vecičky v Jave, v PHP, rozmáhajú sa systémy Linuxové... No a samozrejme mám na tieto veci naučiť aj mojich žiakov - a to odborne, fundovane. ...Nuž teda čo urobiť? Kupovala som si knihy príšerne drahé, hrubé dobrých zopár centimetrov a večery som často trávila v posteli s nimi. (Ja viem, tie knihy som si ani nemusela kupovať, mohli by ste oponovať, že všetko je na webe... ale prepáčte mi, ja si aj z webu tie info radšej vytlačím a povláčim do svojej spálne, než by som si namáhala svoje oči ešte do plusu hodiny pred monitorom.)
A teda som sa dostala k odpovedi - dúfam, že tu, na ĎVUI dostanem konečne lektormi vedený "utras" mojich vedomostí získaných samovzdelávaním + nové relevantné a skutočne potrebné vedomosti oveľa efektívnejším a zaujímavejším spôsobom, než by som ich v tej spleti noviniek hľadala a učila sa sama. Lebo občas mám pocit, že mi novinky len tak lietajú okolo hlavy, a ja sa akoby nestíham dosť rýchlo a obozretne otáčať, aby som ich vôbec zazrela. To ma občas aj mrzí a núti ma premýšľať o tom, prečo som sa vôbec dala na informatiku 8-) Ale aspoň som nútená si svoje mozgové bunky pravidelne precvičovať.
...apropo, zišlo by sa mi to precvičovanie aj pre telesné... tak radšej už končím.
štvrtok 8. októbra 2009
ĎVUI
...tak hej, v mojom predchádzajúcom príspevku som zabudla napísať, že tento celý blog vznikol na základe požiadaviek ĎVUI ako moje vypracované zadanie.
:-/
Priznám sa: inak by som blog vôbec nepísala.
:-/
Priznám sa: inak by som blog vôbec nepísala.
utorok 6. októbra 2009
Tak sa do toho pustím...
Nuž, môj prvý príspevok do blogu asi nebude dlhý. Budem úprimná: to, že sa venujem informatike dá sa povedať - prfesionálne, ešte neznamená, že by som sa stala od nej úplne závislá. Priznám sa, že ma doposiaľ nijako nelákalo a vskutku ešte ani stále neláka možnosť písanie si vlastného blogu. Obdivujem ľudí, ktorí majú toľko voľného času, že si ho zabíjajú blogovaním... Ja sa po práci v škole, kde učím, starám o svoju dcéru, manžela, domácnosť, nakupujem, varím, ... však to možno poznáte. A vskutku s pôžitkom si sadnem na hodinku-pol k dobrej knihe, alebo si vypočujem audiobook so zavretými očami, či vyjdem von si posedieť na lavičke, kým sa dcéra hrá; prejdeme sa spolu s manželom na obyčajnej prechádzke a podobne. Z času na čas zájdeme do reštaurácie, pozrieme si film v kine, ideme na koncert, prechádzame sa v blízkom arboréte, grilujeme pri rybníku, cez víkendy chodíme na krátke výlety, horolezecké túry, cítime slnko, vietor, prírodu, teplo aj chlad, skrátka ŽIJEME.
A potom doma večer prichádza vytriezvenie: treba opraviť písomky, pripraviť si materiály na ďalší deň. A pracujem, lebo to jednoducho spraviť treba. No ale teda neviem... kto má telo, ruky, nohy zdravé, ľudí a lásku okolo seba + prácu, ktorá berie tiež celého človeka, potom NAČO EŠTE POTREBUJE BLOG?
Mám rada komunikáciu v každej forme, áno. Ale keď chcem, poviem svoj názor priamo tomu, komu je adresovaný. Keď chcem s niekým komunikovať, radšej dvihnem telefón, keď nie je dotyčný nablízku. Že teda nie som poriadny informatik? S tým nesúhlasím, nie je to tak. Som, vyštudovala som, pracujem vo svojom odbore, sústavne sa vzdelávam, sledujem novinky, snažím sa držať krok s dobou a mám pocit, že moju prácu hodnotia kladne... lenže predovšetkým chcem zostať človekom a nepremrhať čas, energiu a pamäťové priestory na zbytočné plytvanie do vetra internetu. Však buďme úprimní: aké percento z bežiacich blogov má asi skutočnú hodnotu - či už vedeckú, umeleckú alebo spoločenskú?
A potom doma večer prichádza vytriezvenie: treba opraviť písomky, pripraviť si materiály na ďalší deň. A pracujem, lebo to jednoducho spraviť treba. No ale teda neviem... kto má telo, ruky, nohy zdravé, ľudí a lásku okolo seba + prácu, ktorá berie tiež celého človeka, potom NAČO EŠTE POTREBUJE BLOG?
Mám rada komunikáciu v každej forme, áno. Ale keď chcem, poviem svoj názor priamo tomu, komu je adresovaný. Keď chcem s niekým komunikovať, radšej dvihnem telefón, keď nie je dotyčný nablízku. Že teda nie som poriadny informatik? S tým nesúhlasím, nie je to tak. Som, vyštudovala som, pracujem vo svojom odbore, sústavne sa vzdelávam, sledujem novinky, snažím sa držať krok s dobou a mám pocit, že moju prácu hodnotia kladne... lenže predovšetkým chcem zostať človekom a nepremrhať čas, energiu a pamäťové priestory na zbytočné plytvanie do vetra internetu. Však buďme úprimní: aké percento z bežiacich blogov má asi skutočnú hodnotu - či už vedeckú, umeleckú alebo spoločenskú?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
