Čakám....

Tak, dávno som sem nepísala.
Len pripomeniem, že som bola "nútená" vytvoriť tento blog kvôli požiadavkám kladeným voči nám, účastníkom toho... no, toho ĎVUI.
Od mojej záverečnej skúšky a obhajoby práce už uplynuli vyše dva mesiace, ale ešte stále márne čakám na to "VEĽMO SĽUBOVANÉ" Osvedčenie.
Tak je to. Niekto MUSÍ robiť načas - napríklad aj takéto nezmyselné blogy.
Niekto si môže robiť kedy sa mu chce, alebo inak povedané: NEMUSÍ robiť načas. Napríklad ani tie Osvedčenia, kvôli ktorému sme my, frekventanti ale MUSELI robiť načas VŠETKO...
Veď kto vie, o čom tu teraz píšem, stačí napr. len spomenúť trebárs slová: "zadania..., cesťáky...".
A tí, čo to nevedia, zrejme sa v čítaní tohto príspevku k tomuto riadku už ani nedostali.
Nuž, tak čakám. Nebúrim sa. Načo. Veď zakaždým nám bolo všetko vysvetlené, že ešte prečo nie... Tak aj kvôli tomu sa mi zdá sťažovanie sa v oficiálnych fórach už zbytočné. Aj tak s tým nič nezmením.
Čakám teda NAOZAJ trpezlivo....
(Ešteže ma teraz nevidíte - keď už píšem blog bez toho, že by ma do toho niečo nútilo, znamená asi, že som v podvedomí už z toho poriadne nervózna a frustrovaná)
A po obdržaní Osvedčenia (ak sa ho raz dožijem a v zdraví :) tento blog pustím nadobro k vetru :0)
Zatiaľ to urobiť nechcem, veď to Osvedčenie v ruke ešte stále nemám, a tak si nechcem zničiť môj dôkaz splnenia jednej povinnej úlohy ĎVUI. ;-)

Ďalšie a ďalšie zadania

Mám trochu zmätok v tom, čo som už urobila, čo ešte musím urobiť, čo by som mala publikovať povinne tu, čo som publikovať nemusela a čo som asi publikovať radšej vôbec nemala. Ajjaj, začína to byť "confusing"!
Tak napíšem radšej všetko do tohoto jedného článku. Nech si vážení čitateia môjho blogu - ktorých mimochodom asi nie je veľa - sami vyberú informácie, ktoré sú pre nich relevantné, potrebné, prospešné, užitočné a zaujímavé :)
I1, I2, I3 - tak vyskúšala som možnosti, ktoré nám Google Analytics ponúka. Bolo to zaujímavé, najmä pre tých tam vidím z daných nástrojov možný úžitok, ktorí tvoria svoje stránky pre svoje podnikanie či ponuku svojich služieb a teda sú naozaj vážne zainteresovaní na tom, aby poznali, kto, kedy, odkiaľ, ako často a pod. sa na ich stránky pozerá. Pre mňa osobne to bol zážitok typu: "Aha, aké zaujímavé!", ale zatiaľ inak nepotrebné. Ako som postupovala? Tak podľa popisov v študijnom texte z portálu ĎVUI.
Ďalej, pri čítaní a riešení úloh z časti "Čo sa o nás v internete dá dozvedieť" som postupovala tiež podľa daného študijného materiálu. Google toolbar som inštalovala, skúsila, potom odinštalovala. Nemám rada toolbar-y a zaobídem sa bez nich vskutku dobre. Schránku na Gmail mám, vyskúšané je vyhľadávanie a všimla som si aj kontextovú reklamu. To, čo vskutku často používam, je Google Maps a Google Earth. Veľmi často cestujeme na dovolenku autom a tak si pred cestou neraz overujem trasu, vyhľadávam zaujímavosti v okolí, pozriem si fotografie, atď.
Nuž, zostalo ešte Vyhľadávanie. V podstate som tieto možnosti, kt. sú v študijnom texte, poznala. Takže toľko o I1, I2, I3.

P.S.1: Wiki stránku o škole som podľa zadania tiež urobila, prepáčte, ale nemám čo o nej tu ďalej rozpisovať. Otázne je, dokedy tam z vôle administrátorov Wiki zostane.

P.S.2: V zozname blogov som sa podľa pokynov na upratovanie posunula na správne miesto, aj tento svoj blog som si upravila podľa svojho vkusu.

Ako napredujem

Hurá, už znovu píšem ďalší článok do svojho blogu! Trochu sa pri tom škerím, trochu škrípem zubami, ale v duchu sa ubezpečujem, že to robím pre svoje blaho a odborné napredovanie. Začínam mať pocit, že som sa touto činnosťou nechtiac dostala do (anti)sociálnej elektronickej siete, lebo blogovanie má čím ďalej, tým horší účinok na moju pohodu. No, lebo je nedeľa a ja chcem ... uff :-(
Vypracovanie tých zmysluplnejších zadaní je samozrejme o niečom inom. Tam som bola konečne rada, že robím naozaj to, čo ma baví. Mám napísať, čo som sa teda naučila a môžem si vybrať z popisu S1, S2, S3, či S4. Tak ja si volím S2 - Programovanie.
Ako som postupovala: podľa pokynov, ktoré boli popísané v študijných textoch.
Čo bolo pre mňa nové: Predtým som ani Kompozer, ani Lazarus, ani Eclipse, ani KTurtle nepoužívala, takže všetko mi bolo z tohoto hľadiska nové.
Čo sa mi páčilo a s čím som mala problémy:
Kompozer sa mi páčil, zdá sa mi, že v porovnaní s tými webeditormi, s ktorými som mala doposiaľ skúsenosti, má ľahšie ovládanie. Nepáčilo sa mi ale, že pri spustení z LiveDVD, ktoré máme z projektu, sa mi po niekoľkých sekundách po spustení zatváral. Po úvodnom znervózňovaní sa som si napokon spustila opäť Vistu a stiahla si a nainštalovala verziu pre Windows. No potom to už šlo. Ďalej sa mi nepáčilo, že niektoré veci nie a nie v ňom urobiť - jednoducho som ich nenachádzala v ponukách, ani v Help-e, tak som pri svojich pokusoch musela občas ručne upravovať HTML kód.
Skúsila som aj Lazarus, a bola som VEĽMI SPOKOJNÁ. Páči sa mi. Aj programíky som si v ňom urobila. Určite ho budem používať aj naďalej.
Eclipse... bola som nepríjemne prekvapená, že som ho mala akože použiť a skúsiť podľa zadania, ale nenašla som ho na LiveDVD a jeho inštalácia, pokiaľ mám systém spustený z live... hm. Tak som skúsila nájsť a inštalovať verziu pre Windows. Bola som po googlovaní zaplavená rôznymi verziami Eclipse pre Javu, PHP a čojaviemčoešte, lež Python, ktorý sme mali použiť, nebol nikde. Tak som sa rozhodla pre verziu Eclipse Classic, stiahla som si plugin Pythonu a pokúšala som to rozchodiť. Lenže sa nedarilo. Po prečítaní zopár príspevkov v rôznych fórach na tému, Helpov a browsovaní na webe som zistila, že darmo je na webe každý múdry, keď ja ten plugin neviem dostať do svojho programu. Aj pri popisoch v štýle "krok za krokom" som vždy dospela k jednému bodu, kde sa môj dialógový panel na obrazovke líšil od toho, čo tam podľa popisov malo byť. ...... (píííp) som sa s tým takmer dve hodiny a napokon som to celé nechala tak. Stiahla som si Windowsácku verziu EasyEclipse for Python A BOLO! Všetko už šlo, ako malo. Urobila som zadanie, ešte nejaké pokusy... a či sa mi páčil? Ťažko povedať, nemám s ním dostatok skúseností a ťažko okomentovať niečo, čo človek dostatočne nepozná.
A KTurtle? Prosím, nie! Ak mám byť úprimná, ja som radšej, keď ho nemusím. Tento spôsob programovania nie je pre mňa. Neviem vysvetliť prečo, ale mám averziu. Ale moja dcérenka sa s ním rada pohráva. Už nakreslila všelijaké domčeky, kľučku, zámok, terč, koláčiky... :-D

Zaujímavá odpoveď

Akurát som sa len nedávno vyjadrila, že mi je proti srsti toto povinné blogovanie. No teraz som jednoducho dostala priam vnútorné vnuknutie, aby som sa týmto spôsobom nahlas zamyslela.
Stalo sa mi to na sedení - našom prezenčnom vzdelávaní ĎVUI.
Náš lektor bol skutočne úžasný. To je najlepší výraz. Príjemný, trpezlivý, s jasným vyjadrovaním sa, prístupný..., skrátka ideálny - a myslím to absolútne úprimne. No sedela tu s nami aj jedna dievčina či pani - zrejme tiež lektorka, aj keď neviem naisto, lebo sa nepredstavila - no a reč bola akurát o tomto našom blogovaní. Ja som sa v rozprave vyjadrila, že toto blogovanie ako povinné zadania nie je celkom šťastné, lebo ten blog by sa mal písať vtedy, ak človek naozaj cíti potrebu a má čo povedať.
No ona v tom momente zdvihla oči od notebooku, za ktorým ponorená celý čas sedela a robila a povedala niečo v štýle:
Vy ste na tomto vzdelávaní na to, aby ste dostávali úlohy a príkazy, ktoré musíte plniť!
Presne to odcitovať neviem, ale výrazy "vy ste ... na to" a "príkazy ... plniť" tam bolo. No a zostala som zarazená. Až mi sánka spadla. Lebo ja som tu na to, aby som sa predovšetkým niečo naučila a rozmýšľala odborne a vôbec nie preto, aby s nami takým štýlom jednala. A ja si takéto vyjadrenie voči žiakovi v škole ani nemôžem dovoliť, nedajbože by sa ešte niekto sťažoval.
Nuž, čo sa dá na to povedať? Nechcela som sa hádať a radšej som ukončila rozhovor. Ale tá jej arogancia mi ešte stále doznieva v ušiach...

Zadanie 3 - nový príspevok nasilu do môjho blogu

...ok, blog má byť osobný, stručný, výstižný... tak tu je môj názor, ktorý spĺňa tieto požiadavky:
DO ČERTA, MÁM PLNÉ ZUBY TOHOTO BLOGOVANIA NASILU !!!!!

...a teraz sa ukľudním, dám si kávičku a muffin a idem si povinne pozerať blogy ostatných kolegov, aby som splnila 3. zadanie príslušného bloku ĎVUI. Veď aj tak nemám nič dôležitejšie na práci (t.j. moja 10-ročná dcéra si nachystá veci na druhý deň sama, dá si večeru sama, vlezie do vane a umyje si vlasy sama, pranie a žehlenie ma počká, aj nakupovanie, veď načo nakupovať, keď máme doma ešte 3 konzervy a v chladničke syr, a načo upratať veci v byte, keď aj tak nečakám návštevu...) A samozrejme blogovanie (nadôvažok ešte aj povinné) je oveľa prospešnejšie a užitočnejšie zabíjanie času, než sa venovať dobrej knihe, mojej dcére, voľnočasovým športovým aktivitám. :-/ Sme predsa informatici, VŠAK?

Riešenie zadania tu bude zverejnené čoskoro. Teraz... radšej si už ale hryznem do jazyka (či prstov?!!).
....... po určitom časovom intervale:
Nuž a dostala som sa sem späť po čítaní blogov; a moje riešenie zadania 3:
Celkom príjemne ma prekvapilo, že nie som sama so svojimi názormi. Ako som zistila, podobne zmýšľa o blogovaní johonko aj rhromec. Uviedla som to aj v komentároch (samozrejme, lebo to bolo tiež povinné). Ďalej som našla blog Rastislava, kto je asi podobne orientovaný hudobne, ako ja - pri čítaní jeho príspevkov ma to naozaj potešilo, veď ja som so svojím hudobným vkusom v menšine vôbec, ale najmä medzi kolegami - väčšinou konsolidovanými, vážnymi učiteľmi.
Nuž a veľmi jedinečný blog má aj lektor fit - zaujal ma okrem jeho profilu aj jeho predstavenie sa ostatným (môj typ človeka ;-)), ale aj to, že dôsledne, precízne na tom blogu robí, čo má robiť, plní úlohy - vrátane vypracovania všetkých zadaní I1, I2, I3. Proste: dôsledný to človek. Komentár som mu chcela napísať tiež, ale nedalo sa - podobne to má vypnuté, ako ja 8-)

Kto som...

Takže sa Vám všetkým predstavím, ako to odo mňa očakáva zadanie na stránkach ĎVUI.
Učím na strednej škole matematiku, aplikovanú informatiku a anglický jazyk. Na univerzite som vyštudovala učiteľstvo vvp s aprobáciou matematika a informatika, končila som v r. 1997. Tretí predmet - anglický jazyk - som doštudovala v r. 2008.
No a prečo som sa prihlásila na ĎVUI? Tak, ako som uvádzala, univerzitu som končila v r. 1997. Na našu univerzitu sa internet zaviedol asi len rok predtým, čo som končila a bol dostupný samozrejme len pre hŕstku ľudí. Pamätám sa ešte aj na to, keď som bola asi v treťom či štvrtom ročníku štúdia, keď sa u nás v meste konalo roadshow Microsoftu, kde predstavovali revolučný Windows 95. Skrátka - ja som bola odchovaná ešte na DOS-e, Nortone, robila som v TP, vrcholom databáz bolo programovanie aplikácií pre Paradox - samozrejme, len pre verziu pod DOS-om. No a siete? Tak UTP kábel som videla prvýkrát asi len po skončení univerzity, my sme "fičali" cez koaxiál.
A zrátajme si to: končila som LEN pred 12 rokmi. A teraz mám na starosti počítačové učebne + časť siete, sem-tam urobiť nejakú webstránku, občas potrebujem dorobiť nejaké vecičky v Jave, v PHP, rozmáhajú sa systémy Linuxové... No a samozrejme mám na tieto veci naučiť aj mojich žiakov - a to odborne, fundovane. ...Nuž teda čo urobiť? Kupovala som si knihy príšerne drahé, hrubé dobrých zopár centimetrov a večery som často trávila v posteli s nimi. (Ja viem, tie knihy som si ani nemusela kupovať, mohli by ste oponovať, že všetko je na webe... ale prepáčte mi, ja si aj z webu tie info radšej vytlačím a povláčim do svojej spálne, než by som si namáhala svoje oči ešte do plusu hodiny pred monitorom.)
A teda som sa dostala k odpovedi - dúfam, že tu, na ĎVUI dostanem konečne lektormi vedený "utras" mojich vedomostí získaných samovzdelávaním + nové relevantné a skutočne potrebné vedomosti oveľa efektívnejším a zaujímavejším spôsobom, než by som ich v tej spleti noviniek hľadala a učila sa sama. Lebo občas mám pocit, že mi novinky len tak lietajú okolo hlavy, a ja sa akoby nestíham dosť rýchlo a obozretne otáčať, aby som ich vôbec zazrela. To ma občas aj mrzí a núti ma premýšľať o tom, prečo som sa vôbec dala na informatiku 8-) Ale aspoň som nútená si svoje mozgové bunky pravidelne precvičovať.
...apropo, zišlo by sa mi to precvičovanie aj pre telesné... tak radšej už končím.

ĎVUI

...tak hej, v mojom predchádzajúcom príspevku som zabudla napísať, že tento celý blog vznikol na základe požiadaviek ĎVUI ako moje vypracované zadanie.
:-/
Priznám sa: inak by som blog vôbec nepísala.

Tak sa do toho pustím...

Nuž, môj prvý príspevok do blogu asi nebude dlhý. Budem úprimná: to, že sa venujem informatike dá sa povedať - prfesionálne, ešte neznamená, že by som sa stala od nej úplne závislá. Priznám sa, že ma doposiaľ nijako nelákalo a vskutku ešte ani stále neláka možnosť písanie si vlastného blogu. Obdivujem ľudí, ktorí majú toľko voľného času, že si ho zabíjajú blogovaním... Ja sa po práci v škole, kde učím, starám o svoju dcéru, manžela, domácnosť, nakupujem, varím, ... však to možno poznáte. A vskutku s pôžitkom si sadnem na hodinku-pol k dobrej knihe, alebo si vypočujem audiobook so zavretými očami, či vyjdem von si posedieť na lavičke, kým sa dcéra hrá; prejdeme sa spolu s manželom na obyčajnej prechádzke a podobne. Z času na čas zájdeme do reštaurácie, pozrieme si film v kine, ideme na koncert, prechádzame sa v blízkom arboréte, grilujeme pri rybníku, cez víkendy chodíme na krátke výlety, horolezecké túry, cítime slnko, vietor, prírodu, teplo aj chlad, skrátka ŽIJEME.
A potom doma večer prichádza vytriezvenie: treba opraviť písomky, pripraviť si materiály na ďalší deň. A pracujem, lebo to jednoducho spraviť treba. No ale teda neviem... kto má telo, ruky, nohy zdravé, ľudí a lásku okolo seba + prácu, ktorá berie tiež celého človeka, potom NAČO EŠTE POTREBUJE BLOG?
Mám rada komunikáciu v každej forme, áno. Ale keď chcem, poviem svoj názor priamo tomu, komu je adresovaný. Keď chcem s niekým komunikovať, radšej dvihnem telefón, keď nie je dotyčný nablízku. Že teda nie som poriadny informatik? S tým nesúhlasím, nie je to tak. Som, vyštudovala som, pracujem vo svojom odbore, sústavne sa vzdelávam, sledujem novinky, snažím sa držať krok s dobou a mám pocit, že moju prácu hodnotia kladne... lenže predovšetkým chcem zostať človekom a nepremrhať čas, energiu a pamäťové priestory na zbytočné plytvanie do vetra internetu. Však buďme úprimní: aké percento z bežiacich blogov má asi skutočnú hodnotu - či už vedeckú, umeleckú alebo spoločenskú?